KOSTOL

Koncom marca 2022 sa po zimnej prestávke pokračovalo na obnove kostola, predovšetkým kompletnou výmenou medených klampiarskych prvkov za titánzinok a montáž ochranných ihlíc proti holubom. Kvôli objavenému poškodenému debneniu, v časti tzv. ,,sukňa,, kostola, sa realizácia klampiarskych prvkov predĺžila cca o dva mesiace. 

V spomínanom období boli dokončené, namontované a sfunkčnené vežové hodiny. Podľa projektovej dokumentácie z pôvodného zámeru sfunkčnenia dvoch kusov vežových hodín sa napokon zrealizovalo až šesť kusov. Proces rozhodovania v tejto záležitosti prebehol pod odbornou záštitou Krajského pamiatkového úradu v Žiline.

Na oboch vežiach kostola a jeho čelnej fasáde boli inštalované nové okenné výplne. Čo sa týka veží, jedná sa o lamelové drevené okenné výplne s farebnou povrchovou úpravou v sivom odtieni. Naopak, na čelnej fasáde boli nainštalované štyri eliptické okná s vitrážovým zasklením.

Ďalej sa v tomto období finalizovalo reštaurovanie exteriérovej sochy sv. Pavla a na záver sa inštalovala, po celom obvode výklenku, ochranná sieť proti holubom. Rovnako bola dokončená pätka na vrchole presahujúceho štítu medzi vežami, na ktorú bol osadený novovyrobený monogram jezuitov IHS, ktorý osobne požehnal provinciál jezuitov na Slovensku páter Šofranko.

Dokončila sa montáž systému ochrany pred bleskom, tzv. LPS na celom priečelí kostola. V tomto bode chýba samotné uzemnenie, ktoré bude realizované po demontáži zvyšného lešenia na kostole. 

Napokon, pod finančnou a realizačnou záštitou Mesta Žilina bola finalizovaná nová iluminácia fasád veží a čelnej fasády kostola.  

Predpokladaný termín uzatvorenia finálnej fázy reštaurovania čelnej fasády kostola, spojená s celkovou demontážou lešenia, je na prelome mesiacov júl-august 2022.

KLÁŠTOR

Zhotoviteľ od marca do júna 2022 pokračoval v realizácii nasledujúcich častí komplexnej obnovy, t. z. čelná fasáda kláštora, fasády vnútorného bloku kláštora, tzv. Rajský dvor a samotný projekt Zastrešenia Rajského dvora s vytvorením nového interiéru.

Reštaurovanie čelnej fasády kláštora sa nachádza vo finálnej etape. V tomto období bola realizovaná montáž klampiarskych prvkov, nanesený finálny povrchový náter a inštalovaná nová iluminácia zo strany Mesta Žilina. K úplnemu dokončeniu chýba zreštaurovanie erbu a pamätnej tabule biskupa Vuruma, na ktorých sa momentálne pracuje. Predpokladaný termín uzatvorenia finálnej fázy reštaurovania čelnej fasády kláštora je v mesiaci august 2022. 

Fasády vo vnútornom bloku kláštora tzv. Rajský dvor, po časť projektu Zastrešenie Rajského dvora, boli v období marec – jún 2022 dokončené. Práce spočívali vo finalizácii klampiarskych prvkov, nasledovalo podbitie strechy kláštora drevenými latami s povrchovou úpravou bielej farby a napokon bol nanesený finálny náter fasád Rajského dvora.

Na záver mesiaca marec 2022 sa nám podarilo, po dlhom a náročnom prehodnocovaní, zrealizovať montáž železných väzníkov pre projekt Zastrešenie Rajského dvora. Momentálne čakáme na dodávku hliníkovej konštrukcie s trojsklom, ktorá sa namontuje na spomínané väzníky. V rámci tejto časti obnovy sa nám podarilo zrealizovať výmenu a domodelovanie ostenia protipožiarných okien a dverí, v tejto etape zatiaľ len rámov bez zasklenia. Ďalej sme doriešili a zrealizovali otázku vzduchotechniky, resp. odvetrania ,,pivničného,, priestoru pod Rajským dvorom. Napokon sa vykonali prípravné práce na montáž podlahového vykurovania a elektroinštalácie Rajského dvora, resp. novovytvoreného interiéru.

Koncom apríla 2022 Zhotoviteľ začal realizovať poslednú časť komplexnej obnovy, tzv. podlubia pod kostolom a kláštorom spolu so vstupnými portálmi. K pôvodnej projektovej dokumentácii reštaurovania podlubia sa pod záštitou odborného poradcu KPÚ prehodnotil zámer dvoch novovytvorených okenných výplní v tejto časti objektu kláštora. Z pôvodných dvoch kusov okenných výplní sme sa napokon rozhodli realizovať len jeden z nich, nakoľko exteriérové a interiérové ,,laubne,, v konkrétnom bode nie sú v symetrickom súlade. Projekt obnovy podlubia sa momentálne nachádza vo fáze čistenia sekundárnej omietky na strope a stenách podlubia, ako aj odstraňovania nežiadúcej starej a nefunkčnej elektroinštalácie.

Určite ste si už mnohí z vás všimli, že svätý Pavol na štíte hlavnej fasády kostola žiari v plnej kráse. A to doslova! Nie len pre jagavé zlato, ale aj kvôli tomu, že socha apoštola Pavla je naozaj krásna. 

V nike na fasáde kostola sa objavila v roku 1888. Z dobových prameňov sa dozvedáme, že pre kostol ju zakúpili v Mníchove za 330 zlatých. Viac nevieme. Predpokladáme, že nešlo o objednávku autorského diela, ale o nákup sochy, ktorá sa vyrábala dielensky. Je teda možné, že v Európe má niekde ďalších dvojníkov. Tento predpoklad by mohol dosvedčovať fakt, že socha je vyrobená z keramiky – z hliny vtlačenej do formy a následne vypálenej pri vysokej teplote. Čo sa stalo s pôvodnou sochou z 18. storočia, kedy z niky na fasáde zmizla a prečo, historické dokumenty žiaľ, nezaznamenali. 

Do realizácie reštaurátorského výskumu sme predpokladali, že ide o kamennú sochu. Jej hnedočervenú farebnosť aj pamiatkari považovali za depozit (vrstvu znečistenia) na povrchu kamennej hmoty – veď za viac ako sto rokov sa na jej povrchu malo čo usadiť. Výskum však zistil, že socha je keramická a hnedočervená farebnosť je farbou materiálu, z ktorého bola socha realizovaná.

Keď sme minulý rok začali s reštaurovaním fasády kostola, pamiatkari s reštaurátormi sa dohodli, že sochu nebudú reštaurovať v ateliéri, ale priamo na fasáde. Vlásočnicové praskliny na povrchu sochy boli varovným signálom, že jej deinštalácia a prevoz by mohli byť pre krehký materiál nebezpečné. Začal tak zdĺhavý „lifting“ svätého Pavla priamo z lešenia. Malými skalpelmi reštaurátori postupne očistili centimeter po centimetri celý povrch sochy od skrakelovaných (popraskaných) zvyškov mladších náterov a nečistôt, mestské holuby tiež neboli k soche veľmi milosrdné… Následne bol povrch sochy dočistený parou. Socha bola takmer v bezchybnom stave, jediným poškodením bol chýbajúci ukazovák ľavej ruky svätého Pavla. Podarilo sa zistiť, že socha bola pôvodne povrchovo upravená monochromatickým bielym náterom so zlátením lemu Pavlovho odevu, jeho svätožiary, meča a oriezky knihy, ktorú drží v ľavej ruke.   

Očistená bola aj pôvodná omietka v nike so štukovou výzdobou. Vďaka chránenej polohe sa zachovala bez vážnych poškodení. Na štukovej mušli v konche (horná časť niky) reštaurátori identifikovali zvyšky pôvodného zlátenia.  

Socha v nike bola umiestnená na relatívne vysoký stupňovitý murovaný podstavec. Snažili sa ním už v 19. storočí kompenzovať drobný nedostatok Pavlovej sochy. Do vysokej niky na kostole bola totiž trochu nízka, lebo vyššieho Pavla zjavne nezohnali. Aby socha svätca aspoň kúsok dosahovala k štukovému dekóru vo vrchole niky tvoriacej lúče jeho svätožiary, museli jej vytvoriť vyšší podstavec, ktorý vymurovali z tehál a omietli. Vzhľadom na jeho vysokú mieru poškodenia a nie celkom vhodný tvar, pamiatkari odporúčali reštaurátorom upraviť jeho tvar do vhodnejšieho tvaru. 

Po očistení a príprave povrchu sochy, doplnení „strateného“ ukazováku, konzervácii kovových prvkov (svätožiara a meč) prišla na rad finálna povrchová úprava monochromatickým bielym náterom a zlátenie detailov a atribútov plátkovým 24-karátovým zlatom. Rovnako boli upravené aj omietky v nike – biely náter a zlátenie štukovej výzdoby vo vrchole niky. 

Socha, ktorú sme doteraz poznali, sa celkom zmenila. Zrazu vyzerala, ako keby bola vyrobená z carrarského mramoru. Pod svetlým náterom vynikli všetky doteraz ťažko vnímateľné detaily – jemná, takmer anatomická modelácia Pavlových rúk, energický pohľad výrazných očí, vrásky na čele a dynamicky stvárnené kučeravé vlasy a dlhá brada pripomínajúca slávneho Michelangelovho Mojžiša. Zlaté detaily tento výraz dokonalosti len umocňujú. 

Nuž a aby zostal svätý Pavol dlho naozaj krásny, musel sa napokon pred náletmi holubov ukryť pod jemnú ochrannú sieť. 

S pohľadom na reštaurovanú sochu môžeme teda zvolať Sancte Paule, ora pro nobis!

Reštaurovanie sochy realizoval tím pod vedením Mgr. art. Jana Jandu.

Dňa 12. mája 2022 sa po takmer 170-tich rokoch vrátil na čelnú fasádu Sirotára jezuitský monogram IHS, tzv. jezuitské Slnko, vyjadrujúce v skrátenej podobe meno Ježiša Krista – Spasiteľa.

Na začiatku tohto historického okamihu predstavený jezuitov na Slovensku páter Jozef Šofranko požehnal monogram IHS. Nasledovalo objasnenie jeho vzniku a bohatej symboliky v podaní pátra jezuitu Jakuba Garčára.

Ďalej sa ujal slova metodik pamiatkovej obnovy a reštaurovania pán Mgr. Vladimír Majtan, ktorý nám priblížil históriu monogramu i konkrétne kroky od myšlienky jeho prinavrátenia až po samotnú realizáciu. Neodmysliteľnú úlohu v celom procese zohral Ing. arch. Peter Krušinský, PhD. zo Stavebnej fakulty Žilinskej univerzity, ktorý nám vysvetlil ako postupoval pri komplikovanej úlohe profilácie historického štítu a monogramu. Vďaka jeho práci bolo možné vytvoriť projektovú dokumentáciu potrebnú pre samotné vyrobenie symbolu IHS.

Konateľ spoločnosti Rest-art pán Mgr. art. Jan Janda, zhotoviteľ monogramu ako i celého diela obnovy, nám priblížil proces výroby samotného jezuitského Slnka.

Ďakujeme všetkým, ktorí nám pomohli ľudsky i finančne zrealizovať túto myšlienku až do dnešnej finálnej podoby.

Svoj kláštorný kostol Obrátenia sv. Pavla stavali žilinskí jezuiti medzi rokmi 1740 – 1750. Ako už vieme, za viac ako 270 rokov kostol zmenil nielen svoju farebnosť, ktorú obnovujeme, ale v dôsledku ničivých požiarov mesta v 19. storočí aj tvar striech, veží a vrcholového štítu medzi vežami. Pôvodný vysoký tympanón (trojuholníková plocha nad priečelím monumentálnych budov) s veľkým zlatým jezuitským slnkom na vrchole sa zrútil pri požiari v roku 1848. Zhoreli vtedy aj barokové cibuľové strechy na vežiach a vysoká strecha nad celým kostolom. Nahradili ich nízke provizórne strechy, na ktoré nebolo treba veľa dreva a vysoký tympanón bol nahradený nízkym plochým štítom. V závere 19. storočia dostali veže nové ihlanové strechy s bridlicou, ale vysoká strecha nad kostolnou loďou už obnovená nebola. 

Keď sme na jar v roku 2021 postavili lešenie a začala sa čistiť fasáda, pamiatkari s reštaurátormi mohli detailne doskúmať vrchol štítu kostola. Zistili rozsiahle deštrukcie nielen na omietkach, ale aj na murive. Celý štít sa pri nárazovom vetre hýbal a bolo obrovským šťastím, že sám nespadol.

Okrem havarijného stavebno-technického stavu zistili analýzou historických prameňov a analogických jezuitských kostolov, aká bola pôvodná podoba štítu kostola. Hlavným historickým prameňom bola kresba Karola Hauera z roku 1779, na ktorej zachytil vtedajšiu podobu celého Mariánskeho námestia. Pri jej detailnom skúmaní pamiatkari zistili, že Karol Hauer na kostole verne zaznamenal dvojfarebné členenie omietkových plôch, ktoré bolo na fasádach aj reálne odkryté, ale predovšetkým vysoký tympanón tmavej farby ukončený veľkým okrúhlym objektom. Bol to zásadný rozdiel oproti malému plytkému štítu, ktorý sa na kostole nachádzal doteraz. 

Porovnávaním s inými dvojvežovými barokovými kostolmi, ale predovšetkým s jezuitským kostolom vo Viedni, hlavnom meste celej monarchie, sa podarilo pamiatkarom rekonštruovať pôvodnú tvarovú podobu štítu nášho kostola. Barokový tympanón bol výrazne vyšší, ukončený bol zlatým jezuitským znakom v tvare žiariaceho slnka s písmenami IHS, lemovaný bol po celom obvode veľkou profilovanou rímsou, pilastre (plytké fasádne piliere) pod štítom mali rovnaké volútové hlavice ako zvyšné pilastre na fasádach, vnútorná plocha tympanónu bola tmavá upravená omietkou prefarbenou rozomletým dreveným uhlím, atď. 

Všetko bolo odrazu jasné. Lenže aké boli konkrétne rozmery jednotlivých častí tympanónu, aby sme ho mohli znova správne a proporčne vytvoriť? Pamiatkari s reštaurátormi si prizvali na pomoc architekta z akademického prostredia, ktorý vedecky skúma historické dĺžkové miery, ich konkrétne pomery uplatnené na historickej architektúre a dokáže na ich základe po identifikovaní konkrétnej dĺžkovej miery rekonštruovať rozmery zaniknutých alebo zmenených častí historických stavieb. V minulosti sa nepoužívali štandardizované miery ako dnes – každé významnejšie mesto malo svoje vlastné dĺžkové miery a navzájom sa odlišovali. Vôbec tak nie je jednoduché určiť, aká konkrétna dĺžková miera bola pri výstavbe objektu použitá.   

Nebolo veľkým prekvapením, keď architekt zistil, že dĺžková miera použitá pri návrhu a realizácii žilinského jezuitského kostola je rovnaká ako na kostole jezuitov vo Viedni. Potvrdilo to priamy architektonický vplyv centra jezuitskej provincie na ich novú rezidenciu s kostolom v Žiline. Architekt potom dokázal pre nás laikov komplikovaným spôsobom definovať všetky potrebné rozmery na tympanóne a jezuitskom znaku s presnosťou na niekoľko desatinných miest. 

Mali sme tak v rukách presné podklady, mali sme odhodlanie obnoviť po viac ako 170 rokoch aj štít kostola do podoby, ako ho jezuiti postavili v polovici 18. storočia… Náklady na jeho realizáciu však boli nad rámec plánovaného rozpočtu. A tak bez finančnej podpory mnohých darcov by dnes novopostavený a staticky stabilizovaný barokový tympanón „nevykukoval“ spoza lešenia, aby už o chvíľu mohol opäť dominovať Mariánskemu námestiu tak ako kedysi. 

Ďakujeme Vám.

Ako sme vás minulý rok v júli informovali, pri čistení barokovej fasády kostola od vrstiev sekundárnych mladších omietok, boli v dvoch slepých eliptických oknách odkryté iluzívne maľované výplne. Išlo o bielu šesťuholníkovú sieť namaľovanú na tmavej omietke. Tento zdanlivo nepodstatný nález nám odhalil podobu pôvodných okien na kostole v polovici 18. storočia, ktoré boli už dávno vymenené a pre nás nepoznané. Zistili sme, že v období okolo roku 1750 boli okná na kostole zasklené vitrážami tvorenými šesťuholníkovými sklenenými tabuľkami širokými vo viditeľnej časti 175 mm spájaných olovenou páskou širokou 10 mm. Sieť sklenených tabuliek pripomína včelí plást. 

Tieto iluzívne namaľované „plástové“ vitráže boli zreštaurované – boli predsa súčasťou pôvodnej výzdoby fasády kostola. Nastal však menší problém: vizuálne sa iluzívne namaľované okná nezhodovali so skutočnými eliptickými oknami vedľa nich, ktorých zasklenie malo úplne odlišné členenie. Tieto okná mali v strede elipsu s radiálne vloženými drevenými priečnikmi, čím tvorili akési slniečko. Tento tvar získali pravdepodobne niekedy v 19. storočí, kedy boli staré vitrážové okná nahradené novými s odlišným moderným členením a tie iluzívne boli zatreté novou fasádnou farbou.

Zadaním pre výrobu štyroch nových eliptických okien bolo, aby vyzerali ako barokové s vitrážovým zasklením tvoreným šesťuholníkovými sklenenými tabuľkami. Okenné rámy sú drevené v hnedej farebnosti, pretože okolo roku 1750 sa na našom území farebné nátery na drevené časti okien ešte nepoužívali. Túto farebnosť dokazujú aj v minulosti reštaurované pôvodné vstupné dvere do kostola, ktoré sú takmer čokoládovo hnedé. Sklo typu Altdeutsch, ktoré bolo použité na nové okná, je s ťahanou štruktúrou a drobnými bublinkami, ktoré sa podobá historickému sklu. Dokonalo rovné a číre sklo, ako ho poznáme dnes, je relatívne mladou záležitosťou. 

Na dosiahnutie „plástovej“ podoby okna bolo niekoľko možností: 

1. realizácia vitráže klasickou technikou používanou od stredoveku, kedy sú jednotlivé sklenené segmenty spájané  olovenou páskou a letované, 
2. realizácia mladšou technikou tvorby vitráží Tiffany známou od secesie, kedy sú jednotlivé kúsky skla oblepené na hranách úzkou medenou páskou a letované (oproti klasickej vitráži v olove je neporovnateľne pevnejšia),
3. imitácia členenia vitráže.  

Keďže pôvodné okná boli zasklené len jedným typom a farbou skla, ako technologicky a finančne optimálne riešenie bol zvolený variant imitácie. Na tabuľu vitrážového skla Altdeutsch bola obojstranne aplikovaná medená páska používaná pri technike Tiffany a následne na oboch stranách skla pokrytá vrstvou cínu, ktorý je takmer rovnakej farebnosti ako olovo. Rozmer šesťuholníkovej siete a šírka medenej pásky zodpovedá originálnym nálezom na fasáde kostola. Takáto imitácia klasickej olovenej vitráže je takmer dokonalá – tým, ktorí o tom nebudú vedieť, to ani neprezrádzajte! 

Tieto štyri krásne barokovo vyzerajúce okná pre nás vyrobil Pavol Potecký, mladý vitrážista z Považskej Bystrice zo Spoločnosti priateľov skla.

Od 28. 2. 2022 sa po zimnej prestávke rozbehli stavebné práce na rozrobenej fasáde Rajského dvora a projektu Zastrešenia. Do polovice marca 2022 sa nám podarilo zrealizovať montáž nosnej konštrukcie pre zastrešenie Rajského dvora, ukončilo sa podbitie strechy kláštora a súčasne sa vykonali klampiarske práce na vonkajších parapetách nových okien. 

Čo sa týka projektu Zastrešenia Rajského dvora, posledného pol roka sme boli ako na ihlách. Päť mesiacov nám trvalo nájsť spoločnosť, ktorá by nám zhotovila a namontovala oceľové väzníky na nosnú konštrukciu zastrešenia. Najčastejšia odpoveď oslovených spoločností bola vysoko riziková montáž troch 900 kilových väzníkov. Komplikáciou bola nielen ich váha, ale aj dĺžka a tým pádom aj manipulácia pri ich montáži. Pohrávali sme  sa s rôznymi možnosťami, ako napr. žeriav či letecké práce vrtuľníkom. Všetky možnosti boli však pre nás buď vysoko rizikové alebo finančne nedostupné. Napokon, ako sa hovorí, o päť minút dvanásť, sa našla spoločnosť, ktorá sa podujala na túto neľahkú realizáciu a úspešne ju ukončila. Vzhľadom na lehoty komplexnej obnovy sme museli túto záležitosť poriešiť do konca marca 2022, v opačnom prípade by sme projekt Zastrešenia Rajského dvora celkom zrušili. Ako sa spomínaná spoločnosť vyrovnala s náročnými podmienkami montáže, môžete vidieť na fotografiách, ktoré sú priložené k článku. Vyzeralo to ako v starovekom Egypte: podložené valce a kladky, hoci s dočasnými dierami v múroch, ale predsa so žiadaným výsledkom.

Nosná konštrukcia je len prvou časťou zastrešenia. Tieto dni čakáme na dodanie hliníkovej konštrukcie s trojsklom, ktorá je momentálne vo výrobe a pri realizácii sa položí a ukotví na nosnú konštrukciu.

Čo sa nám podarilo zreštaurovať v období marec – december 2021 a čo nás, do finálnej obnovy Sirotára s priľahlým kláštorom, v roku 2022 ešte čaká?

KOSTOL

Po dokončení výmeny strešnej krytiny severnej a južnej veže kostola, t. j. výmenou medi za prírodný tmavý kameň – bridlicu, bol na vežiach realizovaný systém ochrany pred bleskom, tzv. LPS a zároveň boli zreštaurované a osadené štítové kríže a makovice oboch veží kostola.

Nasledujúce obdobie sa Zhotoviteľ venoval reštaurovaniu fasád veží a čelnej fasády kostola. Po očistení sekundárnej omietky a odstránení nežiadúcich kovových prvkov nastal proces obnovy exteriérových prvkov architektonickej, štukovej výzdoby a omietkových vrstiev fasád. K pôvodnej projektovej dokumentácii reštaurovania fasád kostola sa pod záštitou odborného poradcu Krajského pamiatkového úradu v Žiline (ďalej ,,KPÚ,,), pridali k realizácii prác nasledujúce prvky: a) prinavrátenie mušlí v hlaviciach pilastrov čelnej fasády kostola, b) zafarbenie omietky dreveným uhlím na relatívne tmavú intenzitu a napokon c) riešenie príslušnej statiky a domodelovanie vrcholu presahujúceho štítu medzi vežami, tzv. tympanón s prinavrátením pôvodného monogramu jezuitov IHS.

Medzi prebiehajúce a zároveň finalizujúce práce na kostole patrí realizácia klampiarskych prvkov, montáž a sfunkčnenie vežových hodín, dokončenie reštaurovania exteriérovej sochy sv. Pavla, finalizácia statiky tympanónu a monogramu jezuitov, obnova okenných výplní fasád veží a čelnej fasády kostola a napokon montáž systému ochrany pred bleskom na zvyšku kostola. Po ukončení spomínaných prác bude nasledovať demontáž lešenia spolu s montážou novej iluminácie fasád veží a čelnej fasády kostola pod finančnou a realizačnou záštitou mesta Žilina.

KLÁŠTOR

Od augusta 2021 začal Zhotoviteľ realizovať ďalšie časti komplexnej obnovy, t. z. čelná fasáda kláštora, fasády vnútorného bloku kláštora, tzv. Rajský dvor a výmenu okenných výplní na celom objekte kláštora.

Reštaurovanie čelnej fasády kláštora sa nachádza vo finálnej etape. Na počiatku bola omietka očistená od sekundárnych prvkov, vyrovnaná a domodelovaná. Nasledovalo ručné opracovanie obnovených a miestami novovytvorených architektonických a štukových prvkov. Počas jesenného obdobia 2021 sa na tejto časti obnovy realizovala výmena nových okenných vyplní s externou povrchovou úpravou farebnosti, t. j. z bielej na modrú azúrovú farbu. Obnova čelnej fasády kláštora čaká na finálny povrchový náter, montáž klampiarskych prvkov, novú ilumináciu zo strany mesta Žilina a napokon reštaurovanie erbu a pamätnej tabule biskupa Vuruma.

Začiatkom jesene 2021 sa začali búracie a čistiace práce na fasádach vnútorného bloku kláštora, tzv. Rajského dvora. Pod odborným dohľadom KPÚ sa v tejto časti obnovy zistili nové skutočnosti, ktoré pozmenili náš pôvodný zámer. Ukázalo sa, že architektonické prvky spolu so štukovou výzdobou z 2. polovice 20. storočia bude vhodnejšie nahradiť kópiami objavenej historickej šambrány na všetkých okenných otvoroch tzv. Rajského dvora. Rovnako sa rozhodlo, že na prízemí nebude prinavrátená novodobá bosáž a namiesto korunnej rímsy budú osadené drevené dosky. Na ukončenie tejto časti obnovy chýba montáž klampiarskych prvkov a finálny povrchový náter omietok. 

Od septembra 2021 Zhotoviteľ započal realizáciu výmeny okenných výplní na celom objekte kláštora. Jedná sa o 67 kusov okien rôznych veľkostí a tvarov, z ktorých dva okenné otvory budú úplne nové, a to v podlubí kláštora. Klasické kasňové okná s dvoma okennými krídlami vystriedali jednoduché s jedným okenným krídlom. V historických častiach budovy, t. j. čelná fasáda kláštora do námestia a vnútorný blok, tzv. Rajský dvor, sa jedná o dvojfarebné okná: zvnútra biele a zvonku modré azúrové, všetky zvyšné okná na kláštore budú len v bielej farbe, ako bolo tomu doteraz. Vo všetkých obývacích miestnostiach kláštora pribudli k oknám jednoduché vnútorné okenice bielej farby. Táto časť obnovy je takmer ukončená.

Po dokončení finálnych etáp fasád kostola a kláštora, na prelome jar – leto 2022, nás tento rok čakajú posledné dve časti komplexnej obnovy, t. j. podlubie kostola a kláštora spolu so vstupnými portálmi a zastrešenie vnútorného bloku kláštora, tzv. Rajského dvora.