Reštaurovanie sochy svätého apoštola Pavla

Určite ste si už mnohí z vás všimli, že svätý Pavol na štíte hlavnej fasády kostola žiari v plnej kráse. A to doslova! Nie len pre jagavé zlato, ale aj kvôli tomu, že socha apoštola Pavla je naozaj krásna. 

V nike na fasáde kostola sa objavila v roku 1888. Z dobových prameňov sa dozvedáme, že pre kostol ju zakúpili v Mníchove za 330 zlatých. Viac nevieme. Predpokladáme, že nešlo o objednávku autorského diela, ale o nákup sochy, ktorá sa vyrábala dielensky. Je teda možné, že v Európe má niekde ďalších dvojníkov. Tento predpoklad by mohol dosvedčovať fakt, že socha je vyrobená z keramiky – z hliny vtlačenej do formy a následne vypálenej pri vysokej teplote. Čo sa stalo s pôvodnou sochou z 18. storočia, kedy z niky na fasáde zmizla a prečo, historické dokumenty žiaľ nezaznamenali. 

Do realizácie reštaurátorského výskumu sme predpokladali, že ide o kamennú sochu. Jej hnedočervenú farebnosť aj pamiatkari považovali za depozit (vrstvu znečistenia) na povrchu kamennej hmoty – veď za viac ako sto rokov sa na jej povrchu malo čo usadiť. Výskum však zistil, že socha je keramická a hnedočervená farebnosť je farbou materiálu, z ktorého bola socha realizovaná.

Keď sme minulý rok začali s reštaurovaním fasády kostola, pamiatkari s reštaurátormi sa dohodli, že sochu nebudú reštaurovať v ateliéri, ale priamo na fasáde. Vlásočnicové praskliny na povrchu sochy boli varovným signálom, že jej deinštalácia a prevoz by mohli byť pre krehký materiál nebezpečné. Začal tak zdĺhavý „lifting“ svätého Pavla priamo z lešenia. Malými skalpelmi reštaurátori postupne očistili centimeter po centimetri celý povrch sochy od skrakelovaných (popraskaných) zvyškov mladších náterov a nečistôt, mestské holuby tiež neboli k soche veľmi milosrdné… Následne bol povrch sochy dočistený parou. Socha bola takmer v bezchybnom stave, jediným poškodením bol chýbajúci ukazovák ľavej ruky svätého Pavla. Podarilo sa zistiť, že socha bola pôvodne povrchovo upravená monochromatickým bielym náterom so zlátením lemu Pavlovho odevu, jeho svätožiary, meča a oriezky knihy, ktorú drží v ľavej ruke.   

Očistená bola aj pôvodná omietka v nike so štukovou výzdobou. Vďaka chránenej polohe sa zachovala bez vážnych poškodení. Na štukovej mušli v konche (horná časť niky) reštaurátori identifikovali zvyšky pôvodného zlátenia.  

Socha v nike bola umiestnená na relatívne vysoký stupňovitý murovaný podstavec. Snažili sa ním už v 19. storočí kompenzovať drobný nedostatok Pavlovej sochy. Do vysokej niky na kostole bola totiž trochu nízka, lebo vyššieho Pavla zjavne nezohnali. Aby socha svätca aspoň kúsok dosahovala k štukovému dekóru vo vrchole niky tvoriacej lúče jeho svätožiary, museli jej vytvoriť vyšší podstavec, ktorý vymurovali z tehál a omietli. Vzhľadom na jeho vysokú mieru poškodenia a nie celkom vhodný tvar, pamiatkari odporúčali reštaurátorom upraviť jeho tvar do vhodnejšieho tvaru. 

Po očistení a príprave povrchu sochy, doplnení „strateného“ ukazováku, konzervácii kovových prvkov (svätožiara a meč) prišla na rad finálna povrchová úprava monochromatickým bielym náterom a zlátenie detailov a atribútov plátkovým 24-karátovým zlatom. Rovnako boli upravené aj omietky v nike – biely náter a zlátenie štukovej výzdoby vo vrchole niky. 

Socha, ktorú sme doteraz poznali, sa celkom zmenila. Zrazu vyzerala ako keby bola vyrobená z carrarského mramoru. Pod svetlým náterom vynikli všetky doteraz ťažko vnímateľné detaily – jemná, takmer anatomická modelácia Pavlových rúk, energický pohľad výrazných očí, vrásky na čele a dynamicky stvárnené kučeravé vlasy a dlhá brada pripomínajúca slávneho Michelangelovho Mojžiša. Zlaté detaily tento výraz dokonalosti len umocňujú. 

Nuž a aby zostal svätý Pavol dlho naozaj krásny, musel sa napokon pred náletmi holubov ukryť pod jemnú ochrannú sieť. 

S pohľadom na reštaurovanú sochu môžeme teda zvolať Sancte Paule ora pro nobis!

Reštaurovanie sochy realizoval tím pod vedením Mgr. art. Jana Jandu.

Copyright © Kapucini 2021