Ako sme vás minulý rok v júli informovali, pri čistení barokovej fasády kostola od vrstiev sekundárnych mladších omietok, boli v dvoch slepých eliptických oknách odkryté iluzívne maľované výplne. Išlo o bielu šesťuholníkovú sieť namaľovanú na tmavej omietke. Tento zdanlivo nepodstatný nález nám odhalil podobu pôvodných okien na kostole v polovici 18. storočia, ktoré boli už dávno vymenené a pre nás nepoznané. Zistili sme, že v období okolo roku 1750 boli okná na kostole zasklené vitrážami tvorenými šesťuholníkovými sklenenými tabuľkami širokými vo viditeľnej časti 175 mm spájaných olovenou páskou širokou 10 mm. Sieť sklenených tabuliek pripomína včelí plást.
Tieto iluzívne namaľované „plástové“ vitráže boli zreštaurované – boli predsa súčasťou pôvodnej výzdoby fasády kostola. Nastal však menší problém: vizuálne sa iluzívne namaľované okná nezhodovali so skutočnými eliptickými oknami vedľa nich, ktorých zasklenie malo úplne odlišné členenie. Tieto okná mali v strede elipsu s radiálne vloženými drevenými priečnikmi, čím tvorili akési slniečko. Tento tvar získali pravdepodobne niekedy v 19. storočí, kedy boli staré vitrážové okná nahradené novými s odlišným moderným členením a tie iluzívne boli zatreté novou fasádnou farbou.
Zadaním pre výrobu štyroch nových eliptických okien bolo, aby vyzerali ako barokové s vitrážovým zasklením tvoreným šesťuholníkovými sklenenými tabuľkami. Okenné rámy sú drevené v hnedej farebnosti, pretože okolo roku 1750 sa na našom území farebné nátery na drevené časti okien ešte nepoužívali. Túto farebnosť dokazujú aj v minulosti reštaurované pôvodné vstupné dvere do kostola, ktoré sú takmer čokoládovo hnedé. Sklo typu Altdeutsch, ktoré bolo použité na nové okná, je s ťahanou štruktúrou a drobnými bublinkami, ktoré sa podobá historickému sklu. Dokonalo rovné a číre sklo, ako ho poznáme dnes, je relatívne mladou záležitosťou.
Na dosiahnutie „plástovej“ podoby okna bolo niekoľko možností:
- realizácia vitráže klasickou technikou používanou od stredoveku, kedy sú jednotlivé sklenené segmenty spájané olovenou páskou a letované,
- realizácia mladšou technikou tvorby vitráží Tiffany známou od secesie, kedy sú jednotlivé kúsky skla oblepené na hranách úzkou medenou páskou a letované (oproti klasickej vitráži v olove je neporovnateľne pevnejšia),
- imitácia členenia vitráže.
Keďže pôvodné okná boli zasklené len jedným typom a farbou skla, ako technologicky a finančne optimálne riešenie bol zvolený variant imitácie. Na tabuľu vitrážového skla Altdeutsch bola obojstranne aplikovaná medená páska používaná pri technike Tiffany a následne na oboch stranách skla pokrytá vrstvou cínu, ktorý je takmer rovnakej farebnosti ako olovo. Rozmer šesťuholníkovej siete a šírka medenej pásky zodpovedá originálnym nálezom na fasáde kostola. Takáto imitácia klasickej olovenej vitráže je takmer dokonalá – tým, ktorí o tom nebudú vedieť, to ani neprezrádzajte!
Tieto štyri krásne barokovo vyzerajúce okná pre nás vyrobil Pavol Potecký, mladý vitrážista z Považskej Bystrice zo Spoločnosti priateľov skla.
