História

Kostol Obrátenia sv. Pavla apoštola spolu s kláštorom – pôvodne rezidenciou rádu jezuitov, Žilinčanmi nazývanými aj Sirotársky kostol alebo Sirotár, boli postavené v rokoch 1743 – 1754 jezuitským rádom, ktorý začal pôsobiť v Žiline tesne po polovici 17. storočia.

Po zrušení rádu jezuitov v roku 1773 kostol prešiel pod správu  Katolíckej cirkvi. Budova kláštora bola predaná a následne vystriedala dvoch svetských majiteľov. Obidve stavby počas ich viac ako 250 ročnej existencie prešli viacerými úpravami a zmenami.

Prvou výraznou zmenou na objektoch bola prestavba kláštora na sirotinec v rokoch 1831 – 1833. Financoval ju nitriansky biskup Jozef Wurum, ktorý budovu kláštora znovu odkúpil pre Nitrianske biskupstvo. Nadstavil ju o jedno poschodie. Pri nadstavbe došlo k čiastočnej zmene tvaroslovia architektonických detailov a farebnosti fasády kláštora oproti pôvodnému barokovému vzhľadu. 

Premena pôvodného účelu budovy vyplynula z potreby záchrany množstva detí – sirôt po veľkej epidémii cholery v Uhorsku v roku 1831.

Druhou výraznou zmenou, ktorá ovplyvnila taktiež vzhľad kostola bol ničivý požiar v celom centre Žiliny v roku 1886. Pôvodné cibuľové tvary striech veží zhoreli. Boli nahradené novými strechami ihlanovitého tvaru, tak ako ich poznáme dnes.

Dlhé štyridsaťročné obdobie náboženskej neslobody ako aj minimálna údržba kostola počas tohto obdobia sa najvýraznejšie prejavili na jeho veľmi zlom technickom stave.

Copyright © Kapucini 2021