Už niekoľko týždňov žiari biela fasáda kláštora na Mariánskom námestí odhalená od plachiet a lešenia. Ako šperk na nej pútajú pozornosť kamenný erb a nápisová doska s latinským textom. Komu patria a čo hovoria? Poďme pekne poporiadku!
V auguste minulého roka sme Vás v procese obnovy fasády kláštora informovali, že kláštor mal pôvodne celkom inú vizáž. Pri čistení jeho fasády bola odkrytá pôvodná omietka rezidencie jezuitov z 18. storočia, ktorá bola takmer celá čierna – vytvorená omietkou s prídavkom rozomletého dreveného uhlia, aká bola v ďaleko menšej miere použitá aj na kostole. Biele boli len rímsy, členiace pilastre (plytké pilieriky na fasáde) a dekorácia okolo okien. Kláštor bol po zrušení Spoločnosti Ježišovej na konci 18. storočia zrušený a budova ich rezidencie bola predaná. Na cirkevné účely sa nevyužívala.
Epidémie cholery a vysoký počet sirôt na severnom Považí podnietili nitrianskeho sídelného biskupa Jozefa Vuruma, aby zriadil v Žiline nový sirotinec. Na tento účel v roku 1832 odkúpil budovu bývalého jezuitského kláštora v meste. Jej pôvodná kapacita vysokému počtu opustených detí nepostačovala, a preto biskup nechal neobytné tretie nadzemné podlažie kláštornej budovy stavebne upraviť. Spolu s prestavbou bola „modernizovaná“ aj hlavná fasáda. Baroková architektonická modelácia bola redukovaná, aby vyhovovala súčasnému strohému klasicizmu, čierne omietky boli prekryté novými a celá fasáda získala biely monochromatický náter. Na fasádu boli práve v tom čase osadené aj erb zakladateľa nového biskupského sirotinca a tabuľa s latinským textom hovoriaca o tomto čine.
Označovať významné verejné, cirkevné alebo súkromné budovy erbmi bolo v minulosti celkom bežné. Erb ako hovoriaci znak dával verejne najavo príslušnosť ku konkrétnej osobnosti, rodine, inštitúcii, atď. Rovnako je tomu aj pri erbe na kláštore, kde bol použitý osobný erb Jozefa Vuruma s insígniami jeho biskupskej hodnosti ako zakladateľa nového sirotinca. Dnes je to jediný zachovaný osobný erb vo verejnom priestore na území celej Žiliny.
Za takmer 200 rokov, čo sú erb a tabuľa na fasáde, prešli rôznymi úpravami. V prípade kovovej textovej tabule nebolo veľmi čo „vylepšovať“, ale kamenný biskupský erb bol niekoľkonásobne farebne premaľovaný. Reštaurátori pri jeho čistení zistili, že farebné vrstvy, ktoré sa na ňom nachádzali, neopakujú rovnakú farebnosť – pri každej úprave fasády získal erb biskupa Vuruma inú farebnosť. Podoba erbu a jeho farebnosť však podliehajú prísnym heraldickým pravidlám a tu zjavne neboli vôbec dodržiavané. Dokonca klobúk so strapcami, ktorý je pri hodnosti biskupa zelený, bol v určitom čase namaľovaný červenou farbou, ktorá ale patrí výlučne kardinálom. Niekto teda bez toho, aby o tom vedel, spravil z nitrianskeho biskupa Vuruma dodatočne kardinála.
Ako teda naozaj vyzerá erb Jozefa Vuruma? Začalo pátranie po pôvodnej farebnosti biskupského erbu. Zdalo sa to na prvý pohľad jednoduché – na historických portrétoch biskupov bývajú takmer vždy znázornené aj ich farebné erby. V prípade portrétu biskupa Vuruma na nitrianskom hrade tomu tak ale nebolo. Pamiatkari teda požiadali o pomoc s rekonštrukciou farebnosti erbu špecialistu na erby – heraldika. Náročnou analýzou pečatí a knižných tlačí, kde sa nachádzal nefarebný erb Jozefa Vuruma, sa heraldikovi podarilo určiť farebnosť jednotlivých častí erbu. Každá tinktúra (farba v erbe) i kovy (zlato a striebro) majú v prípade bezfarebnej verzie svoj spôsob zobrazenia. Výsledkom heraldického výskumu sa stala farebná rekonštrukcia erbu, ktorá slúžila ako predloha pre reštaurátorov.
Samotná kamenná hmota erbu bola jemne mechanicky očistená od hrubých skrakelovaných (popraskaných) sekundárnych vrstiev farieb. Kameň, z ktorého je erb vysekaný, je kvalitný, na povrchu nebol veľmi zvetraný. Bol však na niektorých miestach mechanicky poškodený. Tieto úbytky boli reštaurátormi vytmelené. Následne tmely zapracovali tak, aby získali štruktúru originálneho kameňa. Povrch kameňa sa farebne zjednotil jemným bielym lomeným náterom a bol pripravený na farebnú retuš povrchu podľa heraldickej rekonštrukcie. Výtvarná retuš sa realizovala lazúrnymi farbami, ktoré sú ľahko transparentné, vrstvia sa na seba a vytvárajú tak príjemný mäkký vizuálny efekt. Na vybrané časti bolo použité plátkové 24-karátové zlato. Erb nitrianskeho biskupa Jozefa Vuruma sa tak po veľmi dlhej dobe vrátil k svojej pôvodnej historickej a heraldickej podobe.
Kovová tabuľa, ktorá sa nachádza na fasáde o podlažie nižšie, je liatinová s kaligrafickým latinským textom. Reliéf lemujúcej pásky a samotného textu je veľmi nízky a jemný. Povrch tabule bol silne znečistený, lokálne s vrstvou korózie. Reštaurátori výskumom zistili, že na liatinový povrch bola pôvodne nanesená podkladová vrstva hnedočervenej farby, ktorá bola prekrytá krycou vrstvou čiernej. Lemovacia tenká páska a reliéfny text boli na povrchu zlátené.
Reštaurovanie tabule vychádza z pôvodného farebného riešenia – na očistený povrch bola nanesená vrstva čiernej farby vyrobenej z prírodného ľanového oleja, ktorá má veľmi prirodzenú farebnosť, jemný hodvábny lesk a dlhú životnosť. Páska lemujúca tabuľu a text boli zlátené 24-karátovým plátkovým zlatom. Vzhľadom na jemnosť textu bolo jeho zlátenie zdĺhavé a náročné. Zlátený text na čiernom podklade je opäť dobre viditeľný a čitateľný priamo z námestia.
Text je v latinčine, je plný skratiek a skrátených tvarov:
Excellentissimus. Illmus. Ac. Rendmus. Dominus.
IOSEPHUS. VURUM.
M. D. et. A. S. Gratia. Eppus. Nittriensis.
S. C. et. R. A. M. Actualis. Intmus. Status. Consiliarius.
Orbatae. Parentibus. ac. Derelictae. Pubi. Egenae.
Pia. Largitate. et. Munificentia. Dicavit. A. 1833
Najvznešenejší, najjasnejší a najdôstojnejší pán
Jozef Vurum
z Božej milosti a Apoštolského stolca nitriansky biskup
ustanovený za osobného radcu svätého cisárskeho a apoštolského kráľovského veličenstva
núdznej osirelej a rodičmi opustenej mládeži
odovzdal so zbožnou štedrosťou a láskavosťou v roku 1833.
Reštaurovanie kamenného erbu biskupa Jozefa Vuruma a nápisovej kovovej dosky na fasáde kláštora realizoval Mgr. art. Jan Janda so svojím tímom.
Heraldický výskum, vďaka ktorému sa podarilo rekonštruovať farebnosť erbu biskupa Jozefa Vuruma realizoval Mgr. Ing. Marek Sobola, PhD.
Ďakujeme za skvelú prácu, vďaka ktorej si môžeme aj takýmto spôsobom dôstojne pripomenúť výnimočnú historickú osobnosť biskupa Jozefa Vuruma a jeho charitatívne dielo v Žiline. Vzhľadom na jeho zásluhy je to to najmenej, čo sme pre neho mohli s úctou urobiť.
