Pri reštaurátorskom výskume fasády kostola v rokoch 2014-2017 boli identifikované dva maľované ciferníky vežových hodín, o ktorých sme vôbec netušili. Kruhové kartuše lemované štukovou profiláciou pod úrovňou korunných ríms barokových kostolných veží sú veľmi často miestom pre inštaláciu vežových hodín. Nie je to však pravidlom a je mnoho veží, kde na tomto mieste hodiny nikdy neboli. Nič teda nenasvedčovalo tomu, že v minulosti na vežiach Sirotára hodiny boli – nenachádzajú sa na žiadnych starých fotografiách, kresbách, nespomínajú sa ani pri historických opisoch mesta. Vo vežiach nebol ani náznak toho, že by sa v nich nachádzali hodinové stroje. Objav hodinových ciferníkov tak bol naozaj veľkým prekvapením.
Aby náhodou nebola v budúcnosti núdza o presný čas v meste, tento rok na jar, keď reštaurátori začali čistiť fasádu kostola od vrstiev mladších omietok a poškodených častí, objavili ďalších šesť hodinových ciferníkov. Z ôsmych ciferníkov bolo pôvodne funkčných šesť, tie, ktoré smerujú k hrebeňu strechy kostola boli len na parádu bez ručičiek. Hodiny tak ukazovali čas mestu zo všetkých svetových strán – na západe a východe dvojmo!
Maľba ciferníkov na omietke bola veľmi zničená, na každom z nich bola zachovaná iná časť a vďaka tomu sa reštaurátorom a pamiatkarom podarilo zrekonštruovať ich podobu. V najväčšom vonkajšom kruhu bielej farby boli namaľované veľké čierne rímske číslice hodín. Medzi jednotlivými číslicami (patrilo by sa asi napísať ciframi, keďže ide o ciferník) sa nachádzajú čierne štvorcípe hviezdičky. Číslo 4 nebolo znázornené tak ako ho poznáme – IV, ale starším spôsobom ako IIII.
Vo vnútornom užšom kruhu bordovej farby boli bielou farbou naznačené rímskymi číslicami štvrte. Stredový kruh ciferníka bol tmavosivý a korešpondoval tak s celkovým farebným riešením fasády kostola. Jednotlivé kruhy na ciferníku boli oddelené tenkou páskou výraznej okrovej farebnosti.
Z hodinových ručičiek sa nezachovalo vôbec nič. Pri ich návrhu reštaurátori s pamiatkarmi vychádzali zo zachovaných dobových barokových analógií. Ukazovatele času na ručičkách budú srdcového tvaru vytepané z kovu s plastickými prvkami. Ukončujúce časti budú mať tvar lunety (mesiačika). Aby boli dostatočne kontrastné na plochách ciferníkov, budú zlátené 24 karátovým plátkovým zlatom.
Problematika vežových hodín zďaleka nekončí rekonštrukciou ciferníkov a tvaru ručičiek. Otázkou je, aký spôsob ukazovania času zvoliť – či ten historický alebo súčasný.
V 18. storočí, keď hodiny na vežiach Sirotára boli funkčné, ukazovali čas iným spôsobom ako sme dnes zvyknutí. Veľká dlhšia ručička ukazovala hodiny a menšia ukazovala na vnútornom ciferníku minúty a jednotlivé štvrte. Presne opačne ako je tomu dnes – dôležitejšie sú minúty ako hodiny. Ako by teda naše hodiny mali ukazovať čas? Podoba hodín a ručičiek zodpovedajú 18. storočiu, kedy vznikli. Ak by ukazovali čas historickým spôsobom, asi by nikto nevedel koľko je hodín, ak by nevedel ako ich “čítať”. Na druhej strane, ak by to ľudia vedeli, naše hodiny by sa stali slovenským unikátom, keď v digitálnej dobe by ukazovali čas ako v 18. storočí. V názoroch, ako by mali naše hodiny ukazovať čas, zatiaľ prevažuje skupina zástancov súčasného zobrazovania (veľká ručička ukazuje minúty a malá hodiny). Ako by ste rozhodli vy?
V Merane v Južnom Tirolsku to vyriešili geniálne už dávno – na veži Duomo di San Nicolò majú dvojaké hodiny – staré, ktoré ukazujú historickým spôsobom a mladšie, ktoré ukazujú čas spôsobom, na ktorý sme dnes zvyknutí. Každý si tak môže vybrať tie svoje.
Na finálnu podobu zreštaurovaných a funkčných vežových hodín na kostole Obrátenia sv. Pavla si ešte pár mesiacov počkáme, nechajme sa teda prekvapiť.
